Expedičný spôsob lezenia, to znamená fixy,
postupové tábory, stiedanie lezeckých skupín, štyri kilometre lán, stodvadsať
skôb, osemdesiat karabín, stany, osemsto kík potravín. Schválne, kto bude silnejší
– hora so svojou tradičnou obranou v podobe nadmorskej výšky, počasia,
lavín, technických problémov a času vymedzeného ročným obdobím – alebo
gigantický lezecký tým so svojou súčasnou výbavou? Je to asi trochu
nespravodlivé voči hore a prírode – tie majú stále rovnakú obranu pre
zachovanie svojej panenskosti. Zato dnešná lezecká generácia používa všetkých
prostriedkov pre zdokonalenie taktiky, výzbroje a výstroje. Ale taká už je
doba. Mali by sme eticky aj psychicky vyspieť a dať hore zase možnosť ubrániť
sa, vyrovnať šance. Malé expedície, výstupy bez kyslíku, bez podpory šerpov
a podobne – taký je najskôr trend pre budúcnosť, tak sa mi to zdá...